Rodičia ma vychovávali v „duchu kresťanskej náuky“(za čo im ďakujem) a keď som prišiel na strednú(Sučany), mal som dosť času a priestoru (bývam na internáte) aby som svoje názory konfrontoval s kamarátmi(za čo im ďakujem).
Boh, podľa mňa existuje. Podľa iných nie. (Nehodiace sa preškrtni)
Viera, to sú značky. Každý má tú svoju cestu a vždy, keď príde na rázcestie, sa má rozhodnúť, čo má spraviť. Napríklad veci ako „ukradnem/neukradnem“. Kamaráti mi vravia, že v tom prípade je pre mňa viera vlastne morálka, že ja teda verím v morálku. Keby som mal opísať, ako si predstavujem vieru a morálku, označil by som vieru za značky na ceste a morálku za turistický chodník. Čo neznamená, že ma nemôžu doviesť do toho istého cieľa. Ja som si však vybral jasnejšie značenie (som totiž často roztržitý). Viete, morálku má každý inú...
Fakty v Biblií. Jeden z najväčších „problémov“ terajších neveriacich(, či veriacich). Čo som si už uvedomil dávno, keď som čítal Bibliu, ale aj iné knihy, je, že každá kniha ja písaná tak aby jej rozumeli, ľudia TEJ doby. Za SEDEM dní stvoril svet. Možno. Niektorí tomu veria, iní vravia, že každý deň trval niekoľko rokov. Mne to je jedno. Skúšam sa pozrieť „za“ tieto vety. Možno začiatok knihy Genezis len opisuje postupnosť, čo vzniklo prvé, čo potom.Či Mojžiš naozaj nechal rozostúpiť vody Červeného mora? A čo ak nie? Tak to si asi poviem, že celé náboženstvo je blbosť a prestanem veriť? Keď sa mal Ježiš narodiť tak svietila nad Betlehemom obrovská hviezda aby všetci vedeli, že sa narodil niekto veľký. Sú ľudia, ktorí vravia, že všetky tie zázraky, ktoré Ježiš urobil sa vôbec nestali. Vravia: „Je to len výmysel Cirkvi, aby zmanipulovala ľudí.“ Ja zázrakom verím, ale nedokážem poprieť, že to naozaj nie je tak ako vravia „oponenti“. Som tak trochu agnostik. Kiežby každý bol aspoň trošku.
Ale aj tak, naozaj je sú tieto fakty také dôležité aby boli ľudia ochotní háďat sa. Nie je to jedno? Nech si každý zoberie, čo uzná za vhodné. Stačí keby len uverili, že aspoň tie príkazy majú nejaký zmysel. Nech sa na zvyšok vykašľú. Viem si predstaviť svet v ktorom by sme dodržiavali božie zásady. Nemusel by som sa báť nechať notebook na lavičke. Nemusel by som sa báť, že ma priateľka podvedie. Nemusel by som sa báť chodiť večer mestom. Ale prečo by my mal niekto hovoriť, či môžem s dievčaťom spávať pred svadbou či nie? Možno chce povedať, že sa môže stať, že to bude len o sexe(viem o konkrétnom prípade...). A možno nie. Ale nikto stále nechápe, že je len na ňom si vybrať.
„Verím“...alebo pseudoveriacich a bigotní. Tak toto sú dve veci, ktoré jednoducho sú a budú. Aj ja mám nepríjemné skúsenosti s ľuďmi, ktorí tvrdili, že sú katolíci, ale tak nejako na to kašlú. Rovnako mám zlé skúsenosti s prehnane veriacimi ľuďmi a viem, že to vie poriadne naštvať. Ak si myslíte, že máte niečo také doma, tak vedzte, že vždy to môže byť horšie. Príklad: Jeden chlap, ktorého som stopol v Sučanoch ma celú cestu presviedčal, že televízor je diablovo dielo a že by sa mal každý poradiť s farárom prv než ho bude pozerať(aj ja som mal pocit, že ten chlap je fanatik).
...Ja chodím do kostola každý týždeň. Sám od seba. Aj keď naši nie sú doma. Ale na druhej strane – fajčím. Poznám strašne veľa ľudí, ktorí sú lepší ako ja, napriek tomu, že sú ateisti, agnostici, deisti... a čo? Vždy budú ľudia lepší ako ja...
Otec vraví, že by som sa nemal vyjadrovať k takýmto veciam. Ja viem. Mám kamarátov, ktorí už z princípu nadávajú na „čo za kraviny VRAJ vraveli na omši“. Je to ich vec, ale nech tam aspoň raz za čas zavítajú. Odpoveď, už som tam bol a stačilo mi, je úbohá...
